História vývoja 3D tlače

História vývoja 3D tlače

História vývoja 3D tlače

V polovici 90. rokov sa v svetovej ekonomike stala revolučná situácia. Spoločnosti začali bojovať o spotrebný tovar. Monotónna výroba už prestávala získavať milióny zákaziek. Tým sa otvorila éra malovýroby.

V tomto období sa stávali čoraz populárnejšími zariadenia, ktoré boli schopné pri minimálnych nákladoch vyrobiť rôzne druhy modelov. Mnohé z nich však zostali vo výrobnom sektore, ale rýchly rozvoj jednotlivých odborov dospel ku vzniku kancelárskych tlačiarní objemovej tlače - tak začala história 3D tlače.

Prvé zariadenie pre vytvorenie 3D prototypov bol stroj, ktorý využíval technológie stereolitografie (SLA), ktoré boli vyvinuté a patentované Charlesom Hullom v roku 1986 v Spojených štátoch. Tento stroj sa ešte nepodobal na moderné 3D tlačiarne, ale je to práve tento vynález, ktorý definoval ako pracuje 3D tlačiareň: objekty buduje po vrstvách.

Hull vytvoril spoločnosť 3D Systems, ktorá vyrobila prvé zaradenie objemnej tlače s názvom Stereolithography Apparatus. Prvý model tohto stroja, ktorý mal široké rozšírenie, sa vyvinul v roku 1988, SLA-250

V roku 1990 bola použitá nová metóda výroby modelov - fixačná metóda. Túto metódu vyvinul Scott Crump, zakladateľ spoločnosti Stratasys, a jeho manželka, ktorí spolu pokračovali vo vývoji 3D tlače. Následne sa aktívne začal používať pojem "3D laserová tlačiareň" a "3D atramentová tlačiareň.".

Moderná historická etapa vývoja 3D tlače začala v roku 1993 vytvorením spoločnosti Solidscape. V roku 1995, dvaja študenti s Massachusetts Institute of Technology modifikovali atramentovú tlačiareň. Tá tvorila obrazy nie na papieri, ale v špeciálnych nádobách. Tieto obrazy už boli objemné. Zároveň sa objavil pojem "3D-tlač" a prvá 3D tlačiareň.

História tvorby 3D tlačiarne pokračuje s príchodom technológie zvanej PolyJet, ktorá je založená na využití fotopolymérneho tekutého plastu. S touto metódou tlačová hlava "kreslí" fotopolymérnu vrstvu, ktorá je okamžite ožiarená lampou. Metóda sa ukázala ako výhodná v mnohých ohľadoch: jeho cena je výrazne nižšia, a vysoká presnosť výroby poskytuje príležitosť nielen modelom, ale aj náhradným dielom pripravených na použitie.

V priebehu doby sa vývoj 3D tlače veľmi zrýchlil: použitie nových materiálov a základov, rozmery a ceny prístrojov sa znížili. Prvé 3D tlačiarne boli obrovské, ale teraz sú vhodné aj na stôl (výnimkou sú priemyselné 3D tlačiarne). Moderná trojrozmerná tlačiareň sa čoraz viac podobá na obyčajnú tlačiareň, ktorá tlačí obrazy na papier.

Na začiatku vývoja bola cena jednej tlačiarne k dispozícii len pre veľmi veľké spoločnosti, ale teraz si môže kúpiť 3D tlačiareň ktokoľvek. Cena jedného modelu je v priemere od 200 eur vyššie. História 3D tlačiarne ešte nie je na konci a to najzaujímavejšie na náš čaká v najbližšej budúcnosti.